Anyplace, Anywhere, Anytime (2003)

Minipríbeh zo série Leto 2003 alebo čo sme robili pred odletom do Austrálie

Anyplace, Anywhere, Anytime (Júl 2003)
Táto pesnička od Neny a Kim Wilde, ktorá bola hitom tohto leta, sa mi (a chalanom) spája s jedným super výletom, ktorý sme podnikli na Oravu. Bola to spontánna akcia, keď sme brali jednu Marekovu známu domov do Tvrdošína. Jej meno si už nepamätám, ale prišla z Anglicka s dvoma synmi (7 a 5ročný, hovorili miešane anglicky a slovensky a bola s nimi zábava). Všetko sa začalo v utorok 22.7. večer, keď som prisiel z roboty a zavítal k Marekovi, kde boli práve aj Maroš, Johny a Oskar. Sedela tam s nimi jedna čiernovlasá dievčina, ktorú mi predstavili ako Angličanku, tak som sa s ňou pustil do reči. Chalani sa strašne smiali a nechápal, čo im je na mojej angličtine čudné (keby som vtedy vedel rozoznal jednotlivé anglické prízvuky ako viem teraz, hneď by mi došlo, o čo ide). Po asi polhodinke konverzácie a hlášok, čo som pustil po slovensky, vysvitlo, že babena je Slovenka a chalani len dostali… Celý čas čakali, že na ňu poviem niečo so sexuálnym podtónom, ale túto radost som im nedožičil.
Dievčina mala íst na druhý deň na Oravu a Marek bral Mercedes Vito z Educy, tak sme sa navtreli aj my s Marošom a Johnym, že si spravíme výlet. Zavolal som Ivanovi, nech vezme službu v TASR za mňa, Maroš si tiež vybavil voľno. V stredu 23.7. sme teda poobede naložili celú partiu do auta, išli do Bratislavy, kde si babena šla na britskú ambasádu pre víza. Kým ona bola pre víza, my sme s Marekom a Johnym zobrali jej dvoch synov niekde na džús. Najskôr boli obaja dobrí, ale po čase sa začali nudiť a robili bordel, ale napokon sme ich ustrážili. Najväčšiu zábavu sme mali z ich miešaného jazyka, keď medzi sebou hovorili anglicky, s nami slovensky a s maminou tiež slovensky.
Potom sme prešli cez Hviezdoslavovo námestie, chalani sa tam naháňali a hrali nejakú anglickú hru zo skôlky.
“It´s you. It!”
“It!”
Takto sa tam naháňali a my s Johnym sme sa smiali.
Potom sme sadli do auta a šli ešte raz do Senca. Tam sme vyzdvihli Maroša, ktorý medzitým skončil v práci a vyrazili sme na cestu. Tá ubiehala v pohode, najhoršie však bolo, že my štyria sme často nadávali po anglicky, ako sme si v tom čase zvykli, a tak dievčinu pri každom nasom Fuck, Shit, Fuckin hell či What the fuck striaslo a prosila nás, nech pred malými tak nehovoríme, lebo sa to rýchlo naučia. Keď však potom Marek niekde pod Strečnom predbiehal kolónu a nejaký kretén sa nám vtrepal do cesty a Marek to dal LTT, zo mňa vyletelo hlasné “Fuck, to čo bolo?” a už som len v spätnom zrkadle videl zhrozený pohľad tej babeny, tak som si radsej dával väčsí pozor. Nakoniec sme dorazili do nášho lyzovačkového centra Lieseku k Bei, kam sa dievčina najskôr chystala. Tam sme sa zložili, najedli a potom sme babenu aj s chlapcami hodili domov do Tvrdošína. My sme sa potom ešte (už večer za tmy) zastavili v Trstenej na pivo. Došli sme tam už okolo desiatej a čašníčky sa okúňali, že zatvárajú, až Johny zahlásil “Tak toto by sa v Bratislave určite nestalo” a oni nám na naše prekvapenie s úsmevom načapovali. Potom sa tam však dotrepal akýsi opitý Paľo, miestny notorik, a stále nám niečo bľabotal. Jeden z miestnych ho však potom zobral, tak sme mali pokoj. Vonku sa medzitým rozpršalo, my nasadli do auta a tých 5 km do Lieseku sme uz odišli. Hore sme mali nachystanú izbu, spali sme v spacákoch.

24.7.
Ráno. Chalani sa rozbití so suchotami vyťahujú zo spacákov a žmurkajú do denného svetla.
“Ty čo si sa na mňa lepil v noci?” pýta sa Maroš Johnyho. “Si ma objímal ako teplý.”
“Asi sa mu snívalo o Barborke,” nadhodí Dávid a dodá: “A mňa ste dobre vytlačili z toho epeda, lebo sa zobudil rozvalený krížom cez izbu a spal som na tvrdom jak bezďák…”
“Tuším by som si niečo vypil,” vraví Marek so suchotami a zháňa sa po vode.
S Beou a rodinkou sa naraňajkujú, poďakujú za ubytovanie a pohostenie a vyrazia na Liptov do Tatralandie, veľkého aquaparku. Marek to zoberie peknou cestou cez hory, po serpentínach si to rúbe ako drak, až sa chalani musia zapásať. Teraz sú uz len štyria vo veľkom aute a každý sedí na jednom sedadle ako kráľ. Vládne dobrá nálada, chalani sa smejú, pofajčievajú a obdivujú pekné prostredie. Majú pustené rádio a hrá z neho Anyplace, Anywhere, Anytime.
“Perfektná vec,” vraví Dávid. “Čo to je?”
“Nena a Kim Wilde, dve mačky,” vraví Maroš a spievajú si s nimi.
Po ceste sa zastavia na jednom vyhliadkovom bode, obdivujú Tatry. Už sú na Liptove a prechádzajú dedinami s rôznymi krstnými menami, každá sa volá Liptovský niečo. Nakoniec dorazia do Tatralandie. Je asi jedna poobede, všade plno ľudí. Kúpia si celodenné lístky a už sa vytešujú.
“Sa vybláznim jak malý,” vraví Maroš, kým ostatní pozerajú po partii báb v plavkách. Vyrazia smerom k ihriskám na plážový volejbal. Všetko je v cene, tak chalani si dajú zápas. Maroš s Marekom sú toto leto neporazená dvojica v partii a Dávid s Johnym to chcú prerušiť. Po dobrom zápase vsak Maroš a Marek vyhrávajú 2:1 na sety, hoci všetky boli veľmi tesné a zápas vyrovnaný. Dávid je smutný.
“Ako môžete vy dvaja tučkovia byt najlepší, veď sa ledva hýbete,” krúti hlavou a chalani sa len smejú.
Konečne sa vyberú aj za atrakciami aquaparku. Nájdu vodopády Niagara, tri modré široké kaskádovité šmýkalky a spúšťajú sa. Maroš a Dávid sú už dávno dole vo vode, kým Marek so suchými plavkami sa otáča na dráhe okolo svojej osi a ide mu to veľmi pomaly. Chalani sa smejú, skoro sa pritom utopia, ešte aj Mareka prehýna od smiechu. Keď sú už ale konečne namočení, ostatné jazdy sú rýchle a v pohode.
“Nesadneme na pivo?” navrhuje po chvíli Maroš.
“Ja by som si niečo aj zajedol,” hladká sa Marek po bruchu.
Sadnú do bufetu, dajú si niečo pod zub, zapijú pivom a vyberú sa na najväčšiu atrakciu – čiernu dieru. Je to kľukatý uzavretý tunel, kde človeka unása prúd vody a nič tam nevidieť. Počut z neho rôzne výkriky, je to asi adrenalín. Chalani sa postavia do dlhočiznej rady a trpezlivo čakajú. Medzitým zvyčajne vykecávajú, doťahujú sa, až kým sa po polhodine nedostanú na rad.
“Konečne. Sonny, choď prvý,” ukazuje Marek Dávidovi.
Ten si počká na zelené svetlo a šupne sa do tunela. Okamzite ho zahalí tma, hádže ho z jednej strany na druhú, vreští ako pavián a je to VZRÚŠO a sám sa čuduje svojim výkrikom. Zrazu pred ním silné svetlo na konci tunela, kde Jožo nezvára šestku plech, ale vyhodí ho do malého bazéna a tam ho zabrzdí voda. Prskajúc sa dvíha a vychádza von. Čaká na ostatných. O chvíľu sa vyrúti veľká masa a to je Mareček, Dávid sa nedokáže prestat smiať ako objemný Marek komicky pôsobil. Ďalší záchvat ich chytá už obidvoch, keď sa dole objaví Maroš a na Johnym sa smejú všetci traja.
“Nezabudnuteľný pohľad na vás troch,” smeje sa najviac Dávid.
Deň v Tatralandii sa pomaly končí. Chalani sa este natiahnu do bazéna s vírivkou a nechávajú si masírovať chrbty prúdom vody. Potom už sprcha, oblečenie, ´vyšvihákovanie sa´ (t.j. dezodoranty, gél na vlasy a pod…). S pocitom čistoty si zapália pokojnú cigaretku, sadnú do veľkého auta a vychádzajú z parkoviska. Tam akýsi mladý chalan usmerňuje dopravu. Marek za volantom s nagelovanými vlasmi a s cigaretou v ústach stiahne okno a suverénne sa pýta mladého:
“Hej, kadiaľ na Žilinu?”
Chalan v pomykova chrbtom k ceste ukazuje rukami raz tam, raz inam, až zahlási: “Doľava.”
Marek, ktorý sa medzitým zorientuje, sa prehrabne v nagelovaných vlasoch, vyberie z úst cigaretu a povie:
“A nie náhodou doprava, more??”
Chalani v aute idú umrieť od smiechu…
Napokon sa dostanú na správny smer, prechádzajú dedinkami, mestami. Majú pustené rádio, zase raz hrajú Anyplace, Anywhere, Anytime.
“Keď budú nejaké stopárky, zoberme ich,” hovoria si.
O chvíľu vidia nejaké dve baby, ale Marek nezastaví.
“To sú určite nejaké cundry,” zahlási.
Prechádzajú Žilinu, Považskú, až ich konečne hodí na diaľnicu. Marek šoféruje, Johny sedí vedľa neho, za nimi na celom sedadle rozvalený Dávid a úplne vzadu ako king je Maroš. Pofajčievaú si, počúvajú hudbu (Anyplace, Anywhere, Anytime ide v rádiu este asi dvakrát v ten deň). Diaľnica je už rýchla. Dávidovi este zvoní mobil a Tánička sa vypytuje, či sa nejde okúpať a on, že nie zlato, lebo je na tučnej akcii na Orave. A ide sa ďalej. Ilava, Trenčín, Piešťany, Trnava…. O chvíľu výpadovka na Senec a chalani sú doma.
“Toto bol super výlet,” skonštatuje Dávid a leto 2003 má pred sebou ešte šesť týždňov.