Štyria mušketieri (2003)

Bola noc. Po osamelej ceste vedúcej zo Cherbourgu na St. Lô išli pomaly štyria jazdci. Kone ledva prepletali nohami a jazdci sa tiež knísali v sedlách zjavne unavení z dlhej cesty. Postroje mali zaprášené, kone boli špinavé od blata na cestách, čižmy jazdcov vyzerali pod vrstvou prachu ciest čierno. Všetci štyria boli oblečení v uniformách kráľovskej telesnej stráže, na hlavách mali klobúky s ovisnutými perami a za pásom kordy. Všetci až na jedného mali švihácke fúziky.
“Pŕŕŕŕ,” ozvalo sa zrazu a všetky kone zastavili.
Traja jazdci sa nechápavo pozerali na toho štvrtého.
“Čo sa deje, Athos?”
“Dal by som si pivo,” povedal zasnene Athos a hľadel pred seba.
Všetci na neho ešte zarazenejšie pozreli.
“Veď si dáme, až prídeme do hostinca,” povedal jeden z nich.
“D´Artagnan, d´Artagnan…” vzdychol si Athos. “Ale kedy ten hostinec s dobrým krušovickým príde?”
“Už len kúsok, Athos, vydržíš to,” potľapkal ho po tretí po pleci.
Pohli sa ďalej. Asi po desiatich minútach uvidel prvý z nich svetlo v diaľke.
“Dedina pred name.“
“Pivo!”, zajasal Athos a obrátil sa na priateľov: “Aramis, Porthos, d´Artagnan, pozývam vás na chladené krušovické.”
“Berieme,” zahlásil krátko Porthos.
Mušketieri popohnali kone a o necelú polhodinku už sedeli v útulnej krčmičke nad krígľom piva. Athos vzal ho do rúk, palcom si utrel okraj a doprial si poriadny hlt piva.
“Nemáte kofolu?” opýtal sa Aramis krčmára.
“To tu nepije skoro nikto, ale máme,” odvetil krčmár. “Veľkú, alebo malú?”
“Dve veľké,” objednal si Aramis, kým Athos, Porthos a d´Artagnan už odpíjali z piva. Kým Porthos stihol dopiť svoje, Athos a d´Artagnan už vyprázdňovali druhý krígeľ a spokojne si hladkali pupky.

Kým mušketieri sedeli v krčme kdesi v Normandii, v kráľovskom paláci v Paríži sa diali čudné veci. Kráľ si ľahol spať už o pol desiatej a kráľovná vedľa neho opäť so smutným povzdychom konštatovala, že ani dnes nič nebude. Kráľ bol v posledných dňoch stale unavený a vyčerpaný a nemal chuť venovať sa posteľnej gymnastike s manželkou, z čoho bola ona frustrovaná.
Kráľovu únavu však využil jeho prvý minister, kardinál Richelieu, ktorý sa zakrádal po chodbách paláca smerom ku katakombám. Spoločnosť mu robil muž oblečený v čiernej uniforme kardinálskej stráže. Tvár tohto muža poznal každý, pretože nemal jedno oko. Volal sa kapitán Rochefort.
“Keď tam dorazíme, zviažete ho. Ale najprv ho ovaľte po hlave, aby nemohol kričať,“ dával Richelieu inštrukcie svojmu kumpánovi.
Richelieu bol vyštudovaný právnik. Štátne skúšky robil na dvakrát, ale o to väčšiu mal z nich radosť, keď vtedy sa na jeho oslave opil Aramis ako drúk. Kardinál sa vtedy ešte priatelil so všetkými mušketiermi, spolu naháňali ženy, ale dnes to bolo inak. Na smrť ich nenávidel a vymyslel diabolský plán.
“Ovalím ho, nebojte sa, kardinál,“ zamrmlal Rochefort a prešiel si prstami po jazve na líci.
“Toho Angličana potom vynesiete von na vidiek, napríklad do Normandie. Je tam taká zabudnutá dedina, ale majú tam dobré krušovické,“ hovoril Richelieu, kým obaja kráčali v katakombách a blížili sa k väzenským celiam.
Pri cele s číslom dvanásť sa kardinál zastavil.
“O tomto špinavom Angličanovi nevie ani kráľ,“ zašepkal Richelieu. “Zabijete ho a necháte tam tento Athosov plášť, ktorý našli moji vojaci predvčerom v Cherbourgu.

“Kde mám plášť?“ spýtal sa zrazu Athos kamarátov a nechápavo hľadel okolo seba.
“Už sa pýtaš desiatykrát, ty dilino,“ povedal d´Artagnan. “Nechal si ho v tom cherbourskom bordeli, kde si sa ožral.“
“Strašné. My ideme s babami na izby a ty sa spiješ pod obraz boží,“ pokrútil hlavou Porthos a Aramis sa zasmial.

“To je dobrá finta, kardinál. Páli vám to,“ uznanlivo pokýval hlavou Rochefort. “Len nech si všetci myslia, že to spravili tí štyria somári.“
Zaštrkotali kľúče a obaja vošli dnu. Svetlo Richelieuho sviečky ukázalo obidvom vystrašenú a zúboženú tvár väzňa, ktorý sa triasol. Potkany od neho s pišťaním odbehli a kardinál si s hnusom odpľul.
Rochefort sa rozosmial.
“Kde ste chytili toto stvorenie? Vyzerá ako, ako…“
“Ja viem ako vyzerá,“ odvetil Richelieu. “Konajte!“
Kapitán Rochefort pristúpil k Angličanovi a kým sa ten stihol spamätať, ovalil ho palicou po hlave a zviazal. Nadvihol telo a s fučaním išiel za kardinálom von na nádvorie. Tam nebolo nikoho, len dvaja vojaci kardinálovej stráže, ktorým Richelieu prikázal čakať. Rochefort prehodil väzňa cez chrbát koňa a na ďalšieho vysadol.
“A dajte mi vedieť, ako ste dopadli, usatý!“
“Dobre, pošlem vám esemesku.“
Posádka sa vybrala v nočnom tichu smerom von z mesta.

Mušketieri dopili posledné pivo až o jednej v noci a potácali sa von.
“Dnes som spravil malého bobra,“ rehnil sa spokojne Athos stojac pri strome, kde si najmenej tri minúty odbavoval potrebu. D´Artagnan si ju vykonával na kraji cesty obrátený smerom k nej a nerozpakoval sa, keď tadiaľ prešiel koč a niekto ho z neho mohol vidieť.
“Je mi zle z tých kofôl,“ sťažoval sa Aramis a Porthos len mávol rukou.
“Mne je zle z piva?“
Zrazu všetci zbystrili pozornosť. Spoza zákruty začuli dupot kopýt a podľa zvuku si domysleli, že to bude niekto z paláca.
“To je stopro z Paríža, schovajme sa.“
Všetci štyria zašli za kríky a o chvíľu uvideli siluety troch jazdcov so štyrmi koňmi.
“Rochefort,“ zamrmlal Athos.
“A niekoho majú zviazaného na koni,“ pridal Aramis.
“Idú na popravu,“ dodal Porthos.
“Ideme na nich?“, spýtal sa d´Artagnan a podnapití Athos s Porthosom prisvedčili. Aramis nevravel nič, iba prikývol.
“Tak poďme.“
Všetci štyria vybehli na cestu, vytasili kordy a vrhli sa na jazdcov. Kone sa splašili a zhodili oboch jazdcov, ktorí zrejme na nich zaspávali. Athos kopol obom do hlavy, aby ich omráčil a zvyšní traja sa vrhli na Rocheforta, ktorý však vyrazil d´Artagnanovi kord z ruky, ale Porthos ho stiahol z koňa a prudko udrel do tváre. Rochefort sa stihol spamätať, kopol útočníka do brucha, ale to už na ňom ležali Aramis a d´Artagnan, ktorí ho bili hlava-nehlava, kým Porthos vyvracal pivo z nakopnutého brucha.
“Nieže ho zabijete!“, zakričal Athos, ktorý sa blížil k nim. Kapitán však už bol v bezvedomí a tak ho len vyložili na koňa, rovnako, ako aj jeho dvoch spoločníkov. Potom popohnali kone smerom, odkiaľ prišli.
“Nech sa Richelieu čuduje, keď prídu do Paríža,“ zasmial sa Porthos.
Až keď sa všetko skončilo, upriamili mušketieri svoju pozornosť na väzňa.
“Koho sme to vlastne zachránili?“, spýtal sa d´Artagnan.
“Angličana,“ ozvalo sa z koňa. Zajatec sa zrejme medzitým prebral a videl, čo sa udialo. “Rozviažte ma, prosím,“ dodal.
“Angličan?“ čudoval sa Porthos. “What the hell are you doing in France?“
“I have a missoon here. My king Charles has sent me to give a message to the French king…“
“Hej, hej!“ zastavil ich s rozpaženými rukami Athos. “Chodil som síce na kurz aj s Aramisom, ale nerozumiem. Hádam vie? aj po našom, nie?“
“Áno, viem. Som posol Karola II.“
“To je syn Karola z Country?“, spýtal sa d´Aratgnan, ale Porthos ho posunkom umlčal.
“Išiel som do Paríža k vášmu kráľovi s odkazom, ale zajali ma vojaci kardinálovej strá?e. Vôbec nereagovali na fakt, ?e som posol Jeho Veličenstva,“ rozprával Angličan.
“Ako sa voláš?“ opýtal sa Aramis.
“Dale.
“Veď aj tak vyzeráš,“ zamrmlal d´Artagnan. “Nepovedal ti už niekto, aby si si zmenil účes?“ dodal nahlas.
“Ale hej, už aj v Rakúsku mi to povedali, “ priznal Dale. “Ale čo s tým?“
“Aha, tu je môj plášť!“ zvolal zrazu Athos, ktorý prezeral Dalovho koňa.
“Hovorili niečo, že ma zabijú a vina padne na mušketierov. Spomínali Athosa,“ rozpamätal sa Dale.
“To som ja, teší ma,“ uklonil sa Athos Angličanovi. “A toto sú moji priatelia Aramis, Porthos a d´Artagnan,“ predstavil ostatných.
“Chodíte sa korčuľovať?“ spýtal sa zrazu Dale.
“Jasné,“ odvetil Porthos. “Na päťku a potom k Réci. Je to paráda.“

Štyria mušketieri a Dale sa pobrali smerom na St. Lô, kde Aramis poznal dobrý hostinec v jednej dedine. Osada bola navyše ďalej od hlavnej cesty a nevzbudzovala pozornosť kardinálovej stráže.
Po hodinovej jazde konečne dorazili do hostinca a ubytovali sa vo veľkej izbe na poschodí.
“Hej, ako sa má Constance?“ opýtal sa Porthos Athosa.
“Nestojí to za reč. Stále plače, že idem do Austrálie a nechám ju tu,“ povedal Athos.
“Hej, Austráliu ešte neobjavili,“ pripomenul Aramis.
“Ale to nie je moja vina,“ rozpažil ramená  Athos.
“Ty nám už radšej povedz, čo si mal oznámiš kráľovi,“ obrátil sa zrazu d´Artagnan na Dala.
“To je tajomstvo!“ skríkol Dale. “To nemôžem?“
“A kde máš listinu od kráľa Karola?“ spýtal sa Athos.
“Vzal mi ju Richelieu.“
“Tak sa tu prestaň oháňať tajomstvom. Keď to vie Richelieu, je to viac ako zlé. Tým je dôležitejšie, aby sme to vedeli aj my, kráľovská stráž, aby sme mohli kardinálovi zabrániť v zlých úmysloch,“ povedal mu Athos.
Dale sa napokon nechal presvedčiť.
“Kráľ Karol má v pláne zasnúbiť svojho syna Johna s kráľovou dcérou Claudiou,“ začal Dale.
“Ale veď mladá Claudi má len štyri roky,“ namietol Aramis.
“To nevadí, ide o puto do budúcnosti,“ odpovedal Dale. “Anglicko a Francúzsko sa môžu spojiť, to je kráľov úmysel. Spojenectvo, chápete?“
“A odkiaľ vedel Richelieu, že ty prídeš do Francúzska a tak pohotovo ťa zajal?“ spýtal sa Porthos.
“To neviem, možno má špehov.“
“To je pravda, ten špinavec má zvedov všade,“ prisvedčil d´Artagnan. “Ale prečo to chce prekaziť?“
“To je jednoduché,“ povedal Porthos. “Richelieu má podiel v zbrojárskom priemysle a kým bude Francúzsko bojovať s Angličanmi, bude mať zisky. Ak však králi zasnúbia svoje deti, bude mier a kardinál príde o zárobok. Navyše Angláni nie sú katolíci.“
“Koľko rokov má ten John?“ spýtal sa Athos.
“Dva,“ odpovedal Dale.
“Takže o dva roky staršia Claudi. Fíha, to je ono, to sa mi páči. Vždy som mal rádšej staršie baby,“ povedal Athos.
Napokon sa dohodli na pláne. Ráno vyrazia do Paríža a zistia, čo je vo veci. Kráľovi nemôžu predbežne nič oznámiť, lebo im neuverí. Kráľ Ľudovít XI“. bol totiž o oddanosti kardinála Richelieuho presvedčený.

Mušketieri dorazili do Paríža na poludnie nasledujúceho dňa. U kráľa sa práve konala audiencia, keď Ľudovít XI“. prijímal európskych šľachticov. Štyrom priateľom a Dalovi sa podarilo prekĺznuť do paláca a Dala predstavili ako Aramisovho sluhu. Do kráľovskej siene dorazili práve vtedy, keď kráľ prijímal šľachtica z Marseille.
“Netušil som, že ten váš panovník je hotový obor,“ čudoval sa Dale, keď zazrel kráľovský pár.
“Pssst, hovor tichšie,“ upozornil ho Porthos.
Kráľ bol veľmi vysoký, mal asi dva metre, kým jeho manželka Janette bola asi o pol metra nižšia. Ľudovít mal navyše pupok, ktorý mu trčal aj z honosných šiat.
“Vraj ho volajú Kráľ Slnko,“ zašepkal Dale.
“Skôr by som ho nazval Kráľ Pivo,“ zamrmlal d´Artagnan a Athos sa zachichotal.
“Keby tak poddaní vedeli, že vysedáva s kráľovnou v Country a potom s alkoholom jazdí na koni domov,“ zašepkal zadúšajúc sa od smiechu.
Aramis zrazu spozornel, Štuchol do Athosa a hlavou mu ukázal smerom na balkón nad trónom. Athosa ihneď prešiel smiech, keď na ňom uvidel kardinála Richelieuho a vedľa neho krásnu ženu – a nebol to nik iný ako milady de Winter.
“Myslel som, že je v Amerike,“ povedal a Aramis pokrútil hlavou.
“Predvčerom sa vrátila, išla vraj cez Anglicko,“ odvetil mu.
“Takže to ona vedela o Dalovi?“ pochopil Athos.
“Áno, niekoľkokrát som ju videl na dvore anglického kráľa,“ prisvedčil Dale.
“Som zvedavý, kde je Rochefort a čo si myslí Richelieu?“ zaujímalo Porthosa.
“Čo spravíme?“ spýtal sa Dale.
Kráľ s úsmevom prijímal šľachticov, medzi nimi aj svojho zaťa Diega Sancha de Serana s kráľovou sestrou Gabrielitou, Georgesa z Münchendorfu s manželkou Petronelitou, bratov de Kullovcov z Pincešoru, nemeckého kürfirsta Stefana s kontestou Máriou, korčuliarsku kráľovnú Susanne, do ktorej bol Porthos tajne zaľúbený, či známeho hudobníka grófa Kamiliusa ze Šúru a iných.
“Mám nápad,“ povedal zrazu Athos. “Musíme ísť za mojou Constance a porozprávať jej, čo sa stalo. Tá to povie kráľovnej a ona možno kráľovi?“
“Myslíš, že jej kráľ uverí?“ pochyboval Aramis.
“Musíme dúfať,“ zamrmlal Porthos a prvý odišiel. Ostatní sa hneď vybrali za ním.
“Dobre, ja s Athosom ideme za Constance…“ začal Porthos.
“Prečo ty? Prečo nie ja? “ prerušil ho Aramis.
“Nie je to teraz jedno?“ napomenul ich d´Artagnan. “Pôjdem tam ja aj s Dalom.“
“No to dopadne,“ zahlásil Athos. “A čo sa hádate, veď to je moja baba.“
“Dobre teda, poďme všetci,“ prikývol Aramis a všetci sa zhodli.
Rozbehli sa po chodbe, ale pri vchode do obytnej časti paláca ich zastavili stráže.
“Kamže kam, páni?“
“Za mademoiselle Constance,“ povedal Athos.
“A máte povolenie ? Dohodli ste si s ňou stretnutie?“
Mušketieri pozreli na seba a ozval sa Porthos.
“My máme vždy povolenie. Aspoň tu mušketier Athos de la Cruz,“ povedal.
“Čo ste všetci jej milenci, alebo čo?“ spýtal sa posmešne jeden zo strážcov, ale ihneď sa ocitol na zemi, keď ho Athos a Porthos naraz ovalili po hlave. Druhý sa ani nestihol spamätať a už obaja ležali na dlážke v bezvedomí.
“Vy šašovia,“ precedil cez zuby Porthos.
Mušketieri strážcov rýchlo vyzliekli a Athos a d´Artagnan sa prestrojili za strážcov.
“Choďte za ňou vy, ja ju vidím stále doma,“ povedal Athos.
“Nikoho nepustite ďalej. Richelieu už možno niečo tuší,“ povedal Porthos a s Aramisom a Dalom sa vybrali hore schodmi za Constance.

Kardinál Richelieu naozaj čosi tušil. Rochefort sa nevrátil z výpravy a navyše mal vypnutý mobil, takže ho nemohol zastihnúť. Podozrenie vzrástlo, keď milady de Winter spozorovala medzi ľuďmi počas audiencie Athosa a ostatných.
“Pozrite sa, kardinál, tam je Athos de la Cruz,“ ukázala kardinálovi.
Richelieu okamžite pochopil, čo sa stalo. Spoznal totiž aj prestrojeného Dala.
“Ten špinavý Angličan je tu, musíme konať!“
Vtom sa mu ktosi dotkol pleca a začul Rochefortov hlas:
“Misia sa nepodarila, kardinál,“
“Viem, vy hlupák!“ zavrčal kardinál a zrazu sa rozosmial, keď uvidel dobitú Rochefortovu tvár. Hneď však zvážnel a keď pozrel opäť medzi ľudí, mušketieri tam už neboli.
“Dočerta, tí lotri zmizli,“ zamrmlal a rozmýšľal. Zrazu sa otočil ku kapitánovi.
“Okamžite zoberte aspoň desať chlapov a bežte ku komnatám mademoiselle Contance. Pokiaľ poznám mušketierov, určite išli za ňou, lebo ona má blízko ku kráľovnej. Hoci pohybujem, že kráľ by jej uveril takúto vec. Bežte!“, rozkázal Rochefortovi.

O dve minúty sa kapitán s desiatimi chlapmi už hnal ku Contance a ku schodom dorazil práve vo chvíli, keď Aramis, Porthos a Dale zmizli za rohom.
“Hej, kamže kam, páni,“ postavili sa Rochefortovi do cesty dvaja strážcovia.
“Zmiznite, idioti, mám rozkazy priamo od kardinála!“ zakričal Rochefort.
“My na také rozkazy kašleme a počúvame iba kráľa!“ povedali obaja strážcovia a v ich rukách sa objavili kordy.
“Zmiznite!“ zahrmel Athos a vtedy si Rochefort uvedomil, kto mu stojí v ceste.
“To ste vy?? No počkajte, to vám vrátim ten včerajšok! Na nich, chlapi!“
Jedenásti vojaci kardinálovej strá?e sa vrhli na Athosa a d´Aratgnana. Tí ich však šikovnými ťahmi odrážali a v priebehu chvíle leteli traja dole schodmi na pravej strane a dvaja na ľavej.
“Na nich, zabite ich, sú to zradcovia!“, jačal Rochefort a stále sa snažil dorážať na d´Artagnana, ale ten ho stale odtláčal.
Zrazu sa odkiaľsi ozvala melódia sovietskej hymny.
“Počkajte, stojte!“ zakričal Athos a všetci znehybneli, keď Athos zdvihol mobil.
“Nie, mami, teraz nemôžem, zavolaj mi neskôr, práve tu mám jednanie!”
Zložil, úklonom hlavy sa poďakoval súperom za trpezlivosť a bitka mohla pokračovať. Athos kopol do brucha jedného z vojakov a hodil ho do náruče ďalšiemu, ktorému sa napichol rovno na kord. Rochefort prekvapene pozrel na krv svojho vojaka a to využil d´Artagnan, ktorý mu vyrazil kord a kapitán sa vzápätí kotúľal dole schodmi, narazil hlavou do podstavca stĺpa a opäť zamdlel. Ach nie, zase? Stihlo mu ešte prebeslnúť mysľou. Athos si medzitým poradil so zvyšnými chlapmi, ktorí pri ňom ležali pobití.
“Dobrá práca, chlapci,“ ozvalo sa za nimi. Aramis, Porthos a Dale sa vracali od Constance.
“Constance nám povedala, aby sme radšej našli v Richelieuho pracovni ten list. Inak bude kráľa ťažko presvedčiť,“ oznamoval Porthos.
“Takže rýchlo k Richelieumu,“ zavelil Athos, ktorý aj s d´Artagnanom zhadzovali preoblečenie.

Po ceste k Richelieuho kancelárii stretli grófa Kamiliusa ze Šúru.
“Zdravím, chlapci!“ veselo pozdravil mušketierov, ktorí mu podali ruky a chvíľu sa zhovárali.
“Kam idete? “ vypytoval sa gróf.
“Ideme ku kardinálovi. Je ešte Richelieu hore na balkóne?“ spýtal sa Porthos.
“Ešte je. Ale videl som ísť kontesu Michelle smerom k jeho kancelárii,“ povedal Kamilius.
“Ejha, takže Michelle. To bude ťažšie,“ precedil cez zuby d´Artganan.
“Čo bude ťažšie?“, zaujímal sa gróf Kamilius.
“Nájsť list…”začal Porthos, ale Athos ho kopol do holene.
“Ticho buď, ty debil.”
“Ale nič, gróf, už padáme,” zahovoril d´Artagnan Porthosovu prostorekosť a všetci sa rozbehli ďalej.
Pred kanceláriou stál len jeden strážca. Mušketierom sa to zdalo podozrivé, lebo väčšinou tam stávali štyria. Aramis ho však bez väčších rečí odsotil a všetci vtrhli dnu.
“Ale, ale, čo majú páni tak naponáhlo?“ ozvalo sa z otočeného kresla a keď sa obrátilo, mušketieri a Dale uvideli tmavovlasú kontesu Michelle, neoficiálnu kardinálovu milenku.
“Dobrý…“ neisto začal Athos.
“Počúvaj, Michelle,“ ozval sa bez škrupúl Porthos. “Nehraj formu, máme tu dôležité poslanie, chceme nájsť istý dokument, ktorý patrí tuto nášmu anglickému priateľovi.“
“Tomuto, čo vyzerá ako Dale z Rýchlej roty?“ ukázala Michelle na Dala.
“Áno, mne,“ otrávene odvetil Dale, ktorého už nebavilo počúvať toto večné prirovnávanie.
“Tak to bude problém, páni,“ suverénne povedala Michelle a dala si ruky vbok. “Bez kardinálovho povolenia by ste sem ani nemali vkročiť. A vy ste sem vtrhli bez opýtania. Takže odchod.“
“Správne, Michelle, drahá, ste výborná,“ ozvalo sa im úlisne spoza chrbta.
Mušketieri dobre vedeli, kto za nimi stojí.
Kardinál Richelieu sa medzitým vrátil z kráľovskej siene spolu s milady de Winter. Za ním stáli vojaci jeho stráže.
“Takže páni mušketieri by chceli document,” pokračoval Richelieu. “Nuž ale to bude menší problém. Vtrhli ste sem bez povolenia, napadli ste strážcov, dorazili mojich vojakov na schodoch a ktovie, čo ste zas porobili s kapitánom Rochefortom. To sa rovná vojenskému súdu a…, zlomyseľne sa zachichotal, “…trestu smrti.”
“Ak by mal ísť niekto na trest smrti, tak potom vy, kardinál,“ povedal chladne d´Artagnan.
“Ále,“ zatiahol posmešne Richelieu. “Áno? Počuli ste to, vojaci? Na nich!” zreval zrazu.
“Už zase bitka,” vzdychol si Athos. “Koho má baviť biť stále týchto šašov?”
Odvážne sa pustili do bitky s presilou. Vojaci kardinálovej stráže ich zatláčali do kúta miestnosti a Michelle nadšene tlieskala a objímala Richelieuho. “Och, kardinál, aký ste úžasný a vynaliezavý,” hladkala ho po vlasoch, ale kardinál sa odtiahol. “Tu nie, kontesa, až v súkromí,” povedal.
Zrazu sa ozval hlasný buchot a na dlážku dopadol obrovský luster, ktorý takmer prizabil kardinála s Michelle. Stál na ňom kapitán Rochefort, ktorý sa chcel efektne pomstiť mušketierom, ale takmer pritom takmer prizabil kardinála a jeho milenku
“Vy idiot!” skríkol Richelieu. “Skoro ste nás zabili!”
“Prepáčte, kardinál,” začal Rochefort, ale nestačil dokončiť vetu, keď sa na neho vrhol Dale s kordom, ktorý zobral jednému z vojakov.
“Nevyrušujem?” opýtal sa Dale.
“Ty nikdy, Monty Jackov kamarát,” odvetil lakonicky kapitán a zaútočil.
Medzitým sa však otvorili dvere na kancelárii a vošiel kráľ s kráľovnou a Constance. Práve Constance im oznámila, čo sa deje a keď im gróf Kamilius povedal, že videl všetkých ísť do kardinálovej kancelárie, vybrali sa tam.
“Čo sa tu doriti deje?“ zahrmel kráľ a hluk boja okamžite ustal.
“Nič, môj kráľ,“ ozval sa s úlisným úsmevom Richelieu. “Len som prichytil tu tvojich zradcovských služobníkov, ako sa hrabú v mojej kancelárii a ohrozujú kontesu Michelle. A ešte k tomu zaútočili na moje stráže.“
“Stačilo,“ ozval sa zvlovestne kráľ. “Kardinál, prosím vás o vysvetlenie istého prípadu. Práve počas audencie mi došla esemeska z Anglicka od kráľa Karola II. Pýtal sa, či už dorazil posol s jeho odkazom. Čudoval som, aký posol a potom mi mademoiselle Constance povedala čosi o Dalovi z Anglicka, ktorého prepadol váš kapitán Rochefort a moji mušketieri sa snažili situáciu zachrániť. Takže, čo vy nato?“
Richelieu na okamih zbledol, pozrel na Michelle a potom povedal:
“Určite ide o nedorozumenie, Veličenstvo. Nikdy by som si nedovolil napádať zahraničných poslov…“
Kráľ ho však nepočúval. Kývol mušketierom a Dalovi, ktorí k nemu pristúpili a pokľakli.
“Kde je ten dokument, páni?“, spýtal sa.
“Hľadáme ho, Vaše Veličenstvo,“ povedal Aramis.
“Dúfali sme, že bude tu,“ dodal Porthos. “Ak Vaša Výsosť dovolí, prezrieme celú kanceláriu.“
“Máte moje povolenie,“ povedal kráľ.
“Nie!“ vykríkol Richelieu. “Nikto, ani kráľovi služobníci sa nemôžu prehrabávať v cirkevných záznamoch!“
“Naozaj?“ uškrnul sa kráľ. “Chcete mi tým, kardinál, naznačiť, že nemám právomoc prezrieť spisy človeka, ktorý mi slúži? Alebo by mi MAL slúžiť?“ hnevlivo zahrmel kráľ a kráľovná sa usmiala.
“Len do toho, Pipo, daj mu,“ po?epkala a Constance sa rozosmiala.
“Nebodaj tie vase cirkvení záznamy odhaľujú vaše pravidelné obcovanie tu s kontesou?” zahrmel kráľ.
Vtedy sa však Richelieu vrhol k dverám a chcel ujsť. Narazil však do prichádzajúceho kráľovho zaťa Diega Sancha de Serana a spadol na zem.
“Chyťte ho!” rozkázal kráľ a mušketieri sa okamžite vrhli na Richelieuho. Nemuseli ale, lebo Diego Sancho de Serano už mal kardinála vo zveráku. Tu sa však zrazu rozpútal boj, pretože kapitán Rochefort a jeho muži sa vrhli na mušketierov, aby ochránili kardinála. Vytasili kordy a začal veľký súboj. Rochefort sa vrhol na Porthosa, ktorého zvalil na zem jeden z vojakov, ale zrazu sa zaknísal, oči sa mu postavili stĺpkom a spadol omráčený na zem. Nad ním víťazoslávne stál Dale s vázou a Porthos na neho prekvapene hľadel.
“Nemáš začo, kamoš,“ zasmial sa Angličan a Porthos sa s vervou vrhol na pomoc priateľom. To už však pribehli kráľovi vojaci a rozháňali kardinálovu strá?. A na úžas všetkých, kráľ zdvihol jeden z kordov na zemi a pustil sa do trmy-vrmy.
“Pipo, prestaň!“ kričala vystrašená kráľovná, ale kráľ ju nepočúval a bil kardinálových vojakov hlava-nehlava.
Po chvíli bolo po všetkom. Na zemi ležali dobití kardinálovi vojaci a mušketieri zdvihli víťazoslávne kordy a zakričali:
“Jeden za všetkých, všetci za jedného!“
“One for all and all for one,“ dodal Dale.
Až teraz si ale všetci všimli, že Richelieu, Michelle a milady de Winter sa stratili.
“Dočerta, chyťte mi kardinála!“ zakričal spotený kráľ a jeho vojaci sa rozbehli po celom paláci. Cestou zakopli o Rocheforta, ktorý sa zbieral zo zeme a mrmlal si: “Radšej sa vrátim k mojej Halle Berry, toto ma už nebaví…“ Vojaci ho však schytili a odviedli. Vtedy začuli prenikavý výkrik a čosi spadlo na kamennú dlažbu nádvoria.
“Milady de Winter,“ oznámil De Serano. “Zle odbočila a vypadla z okna. Zabila sa.”
Mušketieri sa medzitým s Dalom pustili do pátrania a o malú chvíľu Dale víťazoslávne vytiahol spod poličky listinu od kráľa Karola. Pokľakol pred francúzskym kráľom a podal mu list.
“Od kráľa Anglicka panovníkovi Francúzska odovzdáva verný služobník Karola II. Dale z Iveco Trucku,“ povedal slávnostne.
Zrazu sa ozval výkrik a všetci sa pozreli von oknom. Ležali tam kardinál Richelieu s Michelle, ktorých chytili vojaci a prinútili ich ľahnúť si na zem.
“Čaká ťa súd, Richelieu!“ zakričal zhora kráľ a pomädlil si ruky. “A teraz si dáme pivo.“
“Mňa ste prehovorili na prvýkrát!“ zvolal nadšene Athos, ale to už k nemu kráčala Constance a objala ho.
Porthos a d´Artagnan na seba spokojne pozreli.
“Príde, lebo prísť musí,“ ozval sa De Serano a všetci sa zasmiali.
Kráľ rozkázal pripraviť koče a za malú chvíľu sa všetci viezli do Country osláviť anglicko-francúzske spojenectvo.
“A zajtra poďme korčuľovať,“ navrhol Dale.
“Jasné,“ odvetil Porthos. “Na päťku a potom k Réci. Bude to paráda. “

K O N I E C

Post scriptum:
D´Artagnan: “Hej, prečo nebola Constance moja ? Veď v Dumasovej knihe je Constance d´Artaganova milenka!“
Athos: “Áno, ale toto napísal Winkler a nie Dumas.“
D´Artagnan: “A to je čo za lúzera?“
(Porthos sa pozrie na d´Artagnana…)
…ŠPLEEEECH…
(D´Artagnanovi tečie po tvári pivo…)