Taký obyčajný letný deň (1999)

Crrrrrrrrrn. Crrrrrrrn…
Hneď nato sa ozve psí brechot.
“Dajte mi pokoj, doriti.”
Strapatá štica vykúka spod paplóna a jej majiteľ vydáva čudné zvuky. Otáča sa a vtom znova:
Crrrrrrrrrrrrrrnnn, crrrrrrrrrrrrrrrrrnn
Toto už bolo dlhšie a signalizovalo, že človek pri bráne sa nemieni vzdať. Brechot stíchne, človek je známy.
“Aký kretén zas otravuje…?” dvíha sa strapatá hlava, objavuje sa telo a kockaté trenky.
“Idem,” zamrmle si.
V obývačke vyťahuje rolety, izbu zalieva svetlo.
No jasné, Dylan, pomyslí si strapatá hlava.
“Se-se-seváááás! “ ozve sa veselo, keď otvorí okno. Obvyklý pozdrav, ktorý vždy rozosmeje.
“Čo je spachtoš ? Vieš, koľko je hodín? Pol jedenástej.“
“Len? Prečo ma tak skoro budíš?“
“Že skoro. Ty sa máš Dejvide, v dome si sám, nikto ťa nebudí. Ja chodím od rána po obchodoch.“
“Akože ma nikto nebudí?“ odporuje Dávid. “A ty si teraz čo urobil, Dobo?“
Dobo sa usmeje.
“Pusti ma dnu, bafneme jednu,“ navrhne.
“Jafné,“ Dávidova klasická hláška, pozostatok z čias na gymnáziu.
Hodí Dobovi kľúče a Dobo ide dnu. Dávid na seba dá bermudy a krátke tričko. Vyjde na dvor, zvíta sa s Dobom. Zapália si cigarety.
“To je dnes zas hic,“ povie Dávid, skolní sa k svojim psom a hladká ich.
“Stretol som Mireca s Dexom, dnes brigádujú doobeda ať do piatku, “ spomenie si Dobo.
“Fasa. Tak dnes ako? “
“Však poobede. Na Rozhlase bude aj Dušan,“ Dobo odklepáva do provizórneho popolníka.
“A holky? “
Dobo zavrtí hlavou.
“Mirec spomínal niečo o Gejze, že príde. Ale neviem, či dnes,“ povie potom.
“Kašľať nato. Aspoň sa na déemke okúpeme. Idem sa ešte domov nachalovať,“ povie Dávid a zahasí cigaretu. S Dobom idú domov.
Dávid spáva na dome, ktorý patril babke a na byt chodí len jesť a po ostatok dňa je vonku. Pravda, len v lete.

“Ahojte! “, pozdraví doma a ide sa do kuchyne najesť.
“Zbehni mi ešte do obchodu, prosím ťa,“ povie mama.
Dávid sa rýchlo naje, prehodí pár slov s bratom Adamom, ktorý je ešte v pyžame a s najmladším bratom Maťom pozerajú Markízu.
Na ceste do obchodu stretne Dušana.
“Čau. Čo ty, kam? “, pozdraví Dávid.
“Pre cigy do Minoru,“ rozvážne povie Dušan. “Dnes idete na jazerá? “
“Jasné. Na Rozhlas, klasika. “
“Dobre, prídem tam okolo štvrtej. Ešte si idem čosi vybaviť. “
Rozlúčia sa. Dávid nakúpi, v obchode stretne Dexa, ktorý tam brigáduje s bratom Mirecom.
“Dnes je to úplne v riti,“ sťažuje si Dex. “Makám tu ako chuj a ešte mi jeden magor vypindal. Skoro som po ňom šlahol svoju reťaz. “
“Mal si mu dať RPG,“ poradí Dávid.
“Ha-ha, to by neprežil. Že reťazou po gulách. To je haluz. “
“Dobre, prchám. Zavolaj, keď skončíte a ťaháme na Rozhlas. Príde aj Duško,“ hovorí Dávid a ide s vozíkom preč.

Poobede sa na dome zíde celá partia – Dávid, Adam, Dobo, Dex a Mirec.
“Ešte popálime, nie?“, navrhuje Mirec.
Zapália si a potom už sadajú na bicykle. Klasické tri kilometre na chatu, kam sa už roky chodia kúpať. Zamknú si bicykle, dole pri móle sa prezlečú do plaviek a hodia sa do vody. Najprv kraulom po reštauráciu na vode a späť. To vždy roztiahne pľúca.
“Zas som vyplával pol kila nikotínu,“ dychčí Dex.
“Ja taký problém nemám, “ zasmeje sa Adam a skočí hlavičku.
Oni štyria ešte dychčia a potom Dobo s poriadnym rozbehom skočí striešku a Mirec hneď nato jedno originálne vajco.
“Haha, to čo bolo? Mám se poblvat?“, smeje sa Dávid a ukazuje na Mireca.
“Nepindaj do systému, more,“ dychčí Mirec vyliezajúc z vody na mólo.
“Nehovor mi tak, more… “
Po polhodinke vylezú a sušia sa na slnku.
“Hen, tá ma nohy… “
“Tú by som hneď prekotil. “
“To fakt. Robil by som to s ňou celý deň. “
“Ešte sa na ňu budem chvíľu pozerať a roztrhne mi plavky. “
“Prestaňte, zas sa z vás ozýva animal instinct. “
Slniečko svieti, chalani vypúšťajú dym a pozerajú na modré nebo.
“Počúvajte, Barbie má zajtra národky,“ Dobo sa otočí na bandu.
“Ona je piaty august? “, Adam začudovane hľadí na neho.
“Dnes je štvrtého?“ Dex pozerá na vodu a hryzie v zuboch steblo trávy.
“No, dnes zomrela Marilyn Monroe,“ skonštatuje Dávid.
“Ty si hotový kalendár. A určite vieš aj rok.“
“1962. Ale nechce sa mi rátať, koľko je odvtedy rokov.“
“Tridsaťsedem.“
To vyrátal Mirec.
“Nie si ty náhodou z GJH?“, posmešne zatiahne Adam.
“Rob si mindžu z plastelíny,“ lakonicky odvetí Mirec.
“Poďte. Ideme na Rozhlas. O štvrtej má prísť Dušan.“
“A vypoťme, čo kúpime Barbie.“

Keď prídu do bufetu na Rozhlase, rozvalia sa na jednu z drevených lavíc, vytiahnu cigarety a dvaja idú kúpiť kofolu.
“Som zvedavý s čím novým príde Dušan,“ povie zrazu Mirec a hneď nato si rutinérsky pripáli mentolovú LM-ku.
“Nuž, hovoril, že si ešte musí čosi vybaviť,“ spomenie si Dávid na doobedňajšie stretnutie. “Fuj, tie mentolové LM-ky sa mi už hnusia,“ dodá potom.
“Radšej si kúpiš desinky,haha?“ posmešne sa spýta Mirec. “Desinkový kráľ. Strašné.“
“Zakop sa ty imbecil. “
“Aha, Duško nám prichádza,“, zvolá odrazu Dex a ozve sa hromadné “Sevááááás“.
“Čau ksichti,“ pozdraví Dušan. “A kde máte baby, há?“
“Dnes tu akosi nie sú. “
“Ha-ha, nebude, čo ?“
“Čo akože? “
“Šukantáre v rytme tanga, haha.“
“Hehe, a prečo nie house? “, Dobo sa váľa od smiechu.
“Hej, dementii, počúvajte,“ hlesne zrazu Dávid. “Čo kúpime Barbie k tým národkám?“
“Hormonálne tabletky, aby nevyzerala ako dvanásťročné decko,“ navrhuje Mirec.
“Magor,“ sucho škonštatuje Dobo. “Niečo normálne.“
“Prečo, a to nie je normálne?“ Adam sa nevinne zatvári a Miro sa smeje.
“Tak nejakú fľašu.“
Tento návrh bol Dexov.
“Aby sa ožrala?“ Dušan si ťuká po čele.
“Ne, šak my to vypijeme, “ vysvetľuje Dex pozadie svojho nápadu.
“A nadrbeme sa jak dogy, ne ?“, zatiahne Mirec a nahlas sa rozosmeje.
“Viete čo?“, ozve sa zrazu Dobo. “Kúpme je taký basmeg, čo som v Novom Meste kúpil Lenke.“
“Dojnici? “ Mirecov výplod na Dobovu bývalú.
“Debil.“
“Teší ma, Dušan,” ironizuje Dušan s natiahnutou rukou.
“Ináč to je O.K. nápad, “ súhlasí Dávid. “Však k šestnástke netreba nichc svetoborného. Netreba vytrieskať prachy ako Mečiar na voloviny. “
“Á, žurnalista sa ozval, “ povie ironicky Mirec.
“Nesmej sa mi. Mama nevie, že pijem. “
Dex sa rozosmeje.
“To čo je ? Haha, to je hláška ako desať!“
“To si ešte nepočul ? To Duško vypotil,“ vysvetľuje Adam miesto Dávida.
“Aha, Bejbi!“
Bejbi je chatárova dcéra a ich kamarátka už z minulého leta. Pozdraví ich a hneď si sadne k Mirecovi. Páči sa jej a evidentne po ňom letí a chalani to vedia. Vymenia si medzi sebou chápavé úsmevy. Bejbi si to nevšíma, naplno vychutnáva skutočnosť, že sedí pri Mirecovi. A jemu sa to páči, hoci jej zaľúbenie do neho mu je vcelku ľahostajné.
“Čo Lucinka, kde si nechala Barbie?” ozve sa Dušan.
“Čo ti chýba? “, veselo nato Bejbi.
“Haha, už len to! “, zvolá Dušan a rozosmeje sa. “Veď by som ju tak objal, že by sa zlomila, kde je najhrubšia.“
“Ideme jej kúpiť darček k narodeninám,“ oznamuje Dávid.
“Čo také?“
“Náramok na ruku, “ skočí do toho Dobo.
“Kúpime aj tebe taký?“ Mirec sa ironicky uškrnie, čo si ona nevšimne.
“Mirko ti ho kúpi, on by ti dal všetko na svete,“ s ešte väčšou dávkou irónie sa ozve Dávid a Mirec ho ide zabiť pohľadom. A Bejbi je v siedmom nebi. Chce veriť tomu, čo tresol Dávid, hoci to bola riadna sprostosť.
Dexa zaujíma čosi iné.
“Kedy príde Gejza?“, otočí sa k Mirecovi. Gejza je prezývka Mirecovej spolužiačky Jany, s ktorou sa zoznámili pred mesiacom na oslave Dobovej osemnástky.
“Asi zajtra. Dnes jej ešte zavolám.“
“To je Šuhaj?“ overuje si Dušan, ktorý tak Gejzu pomenoval pre jej chlapčenský účes.
“Jasné,“ potvrdí Adam a pozre na ostatných. “Dáme ešte kofolu ?“
Ale z kofoly nič nie je, lebo Dobo sa otočí k Lucii.
“Hej, Bejbi, je voľný plážový volejbal?“
“No, to by sme si zahrali,“ pritaká Mirec.
A už to majú vybavené. A zadarmo. Veď Bejbi pre Mireca urobí všetko, stačí keď sa ozve.
“To je fasa vec, že ťa balí. Máme samé výhody. Vydrž to ak do konca leta,“ hovorí Dávid Mirecovi, keď kráčajú k ihrisku.
“Ak nebudeš drístať fakoviny ako s tým náramkom, tak to máme v pohode, “ Mirec nato.
“Okej, tak sorry.“

Volejbal si zahrali aj s Bejbi a tak to mali traja na troch. Bejbi bola samozrejme s Mirecom, ktorým ešte asistoval Dávid a na druhej strane ihriska im čelili Adam, Dobo a Dex. Hrali tak až do šiestej, keď prišla ďalšia partia, ktorá to už mala objednané.
“Normálne som sa umakal,“ hovorí Dex Adamovi, keď idú k vode sa okúpať a zmyť piesok.
Na pláži už takmer nik nie je a chalani sa vybláznia na móle a zaplávajú si.
“Mám chuť na radlera,“ povie Adam a Mirec sa k nemu hneď pridá.
“Sadnime si tu na déemke, kašlať na Maroša,“ zahlási Dex a rozhodnú sa pre.
Maroš je správca chaty D+M a chalanov – až na Doba, ktorý u neho brigádoval pred dvoma rokmi – nemá príliš v láske.
Sadnú na terasu, pijú radlery a pofajčievajú.
“Kurnik, túto letnú pohodvku zbožňujem,“ vychutnáva Dávid mometntálny pocit.
“Ešte tak niečo šoustateľné mať,“ Mirec sa túžobne zahľadí. Odkedy sa začiatkom leta rozišiel s frajerkou, stále hovorí o sexe.
“Však máš Bejbi,“ ironicky sa ozve Dušan. “Dajte si šukantáre v rytme country a bude.“
“Tak o tom neviem,“ zatvári sa neutrálne Mirec.
“To by ti asi ani nepovolila,“ skonštatuje Dávid.
“To nie je ako Zdenka, čo? “ úškrnie sa Dex. Naráža na jednu Dávidovu aférku zo začiatku leta so sedemnásťročnou Češkou.
“Tá bola šoustatelná,“ povie Mirec svoj úsudok.
“Tak to je o inom,“ potvrdí Dávid a usmeje sa pri spomienke na ňu. “To by som si dal povedať. “
“Keby sa tak nepodobala na Meg Ryan, ani by si si ju nevšimol, “ podpichne ho Adam.
“To je teraz jedno. Ona sa na ňu podobala. Veru tak,“ Dávid stále zasnene hľadí do blba.

Sedia, popíjajú, beží čas. Slnko sa skláňa k obzoru, začínajú štípať komáre.
“Skočíme ešte na sever ?“
“No, poďme. Možno tam bude Čomi a chalani.“
“Najprv sa ale poďme domov najesť a potom vyrazíme.“
“Hej, natlačím nejaký makovník do hlavy.“
“Alebo almáš pité.“
“A zajtra doobeda kúpime ten marhašág Barbie.“

Nastáva súmrak a šesť postáv ide na bicykloch z jazier domov. Usmievajú sa na nich prvé hviezdy a aj mesiačik na nich pokukuje, akoby sa na nich usmieval a hladkal ich. To je banda, myslí si. Tí určite budú vždy držať spolu. A tak im ešte viac posvietim.
A banda šlape, chcú byť rýchlo doma a najesť sa, aby mohli zas vyraziť. Tentoraz na druhú stranu jazier. Za ďalšími kamarátmi a zážitkami. Veď nato je leto. A ono je v plnom prúde.
Končí sa 4. august.