Potomok (román)


POTOMOK
(1. diel z trilógie Richard Smetana)

román, obálka: Ján Brezina
Potomok1

Anotácia:
1944: Frank, ktorý je po mame polovičný Slovák, sa ocitne vo víre druhej svetovej vojny. Bojuje na západnom fronte v Európe a uprostred zabíjania, pustošenia a všadeprítomnej smrti zrazu stretne mladú Slovenku Katku, do ktorej sa zaľúbi. Po skončení bojov ju však v povojnovom chaose už nikdy nenájde a vracia sa domov do Štátov.
2013: Desaťročia po vojne pátra slovenský novinár Richard po neznámom pokrvnom príbuznom, ktorý kedysi bojoval vo vojne a spoznal jeho nebohú starú mamu. Na ceste do USA stretne atraktívnu novinárku, ktorá sa mu rozhodne pomôcť a spoločne sa vyberajú hľadať veterána západného frontu Franka Hoffmana. Oboch novinárov pritom čosi spája, oni však o tom ani len netušia…

Potomok je mojou prvou vydanou knihou (svojpomocne vydaná v decembri 2015), v oficiálnej celoslovenskej dotlači cez vydavateľstvo Marenčin PT vyšla 13. apríla 2017. Krst knihy sa uskutočnil 27. júna 2017 v kníhkupectve Martinus na Obchodnej 26 v Bratislave, fotografie nájdete tu a tu je aj jedna novinárska recenzia 🙂

Od decembra 2017 je k dispozícii aj elektronická kniha.

 

Úryvky:
Richard sa strhol a prebral sa zo zamyslenia. Ani si nevšimol, že letušky už začali roznášať jedlo.
„Kura si prosím,“ rýchlo sa rozhodol a letuška mu ho rovnako rýchlo podala.
„Nejako ste sa zamysleli,“ ozvalo sa po anglicky vedľa neho a Richardom opäť trochu trhlo.
„Ach, áno…“ povedal žene sediacej vedľa neho. A takmer ním trhlo aj tretíkrát, keď si ju bližšie všimol.
Bola to sympatická brunetka a mohla mať o niekoľko rokov menej ako on. Tmavé, takmer čierne vlasy jej siahali až na chrbát a pekné zelené oči sa na neho milo usmievali. Mala sympaticky nadvihnutý konček nosa a keď sa usmiala, ukázala rad bielych zubov. Takmer obdivne zahvízdal.
„Vidím, že čítate zaujímavú knihu,“ opáčila. „To kvôli nej ste sa tak zamysleli?“
„Dá sa tak povedať,“ usmial sa Richard, čudujúc sa sám sebe, že si prítomnosť tejto peknej ženy vedľa uvedomil až kdesi nad Britániou. Evidentne bola Američanka, prezrádzal ju prízvuk. „Poznáte tú knihu?“ spýtal sa.
„Áno,“ prikývla. „Je to od Ambrosea, druhá svetová vojna na západnom fronte.“
„Zdá sa, že vás tá téma zaujíma,“ usmial sa rozbaľujúc si lietadlový obed.
„To áno. Máme v rodine veterána. A sama o tom občas píšem,“ povedala bez okolkov.
„Naozaj? Venujete sa histórii druhej svetovej vojny?“ spýtal sa, pričom trhal obal na plastovom príbore.
„Histórii spojeneckých vojakov na bojiskách prvej aj druhej svetovej vojny,“ prezradila, kým odbaľovala svoj šalát v miske. „Od Ambrosea som prečítala všetky knihy.“
„No pekne,“ pozrel sa na ňu s úsmevom. „Ženy pritom málokedy zaujíma táto téma.“
„Mňa áno. Asi som výnimka,“ opätovala mu úsmev.
„Ste historička?“
„Novinárka.“
Na chvíľu stratil reč.
„Tak to sme kolegovia,“ povedal asi po troch sekundách hľadenia na ňu.
„Došlo mi to asi v druhej sekunde vášho mlčania,“ zasmiala sa. „Evidentne som vás tým zaskočila.“

…………………………..

Dobehli k dune, na ktorej bol plot z ostnatého drôtu a kde ležali seržant Taylor, Glenn Murray, Sam Parker, Jon Adams a ďalší z druhého družstva. Poručík Martinez s Dafoeom a prvým družstvom boli o dunu pred nimi, ale Martinez mával na nich, aby šli ďalej. Jeho krik nebolo počuť, zanikal v ohlušujúcom rachote boja.
Frank sa ležiac obrátil a videl, ako ďalšie vlny vojakov postupujú za nimi a ako mnohí padajú pod paľbou. Zrazu si všimol čosi zvláštne. Vojaka v uniforme, ale bez pušky. Namiesto nej držal v rukách tú najnepravdepodobnejšiu vec, akú by Frank na fronte nečakal – fotoaparát. Vojak sa krčil za zábranou a cvakal spúšťou, potom pobehol ďalej, aby urobil záber pri ďalšej zo železných zábran. Následne zamieril fotoaparát na Franka a jeho družstvo pri dune a robil zábery.
Frank nechápavo civel na tohto muža a štuchol do boku Glenna Murraya, ktorý bol vedľa neho.
„Veríš tomu, čo vidím?“ spýtal sa ho zadychčane a ukázal smerom k fotografovi.
„Preboha,“ vydýchol prekvapene Murray. „Ten chlap fotografuje…“
„A nemá ani zbraň,“ dodal Frank a zrazu sa zasmial. Bol to prvý smiech za dlhý čas. Hrdinstvo toho fotografa sa mu zrazu veľmi páčilo. „To je blázon. A frajer zároveň.“
„To bude jeden z tých pojašených novinárov, čo chodia po bojiskách,“ zakričal Jon Adams, ktorý si tiež všimol fotografa.