5. O nedobehnutí


Poslanec Izidor si lebedí vo vyblýskanej limuzíne so štyrmi kruhmi na prednej maske a ide si spokojne domov. Krúti volantom, predbieha autá na diaľnici a teší sa, ako mu to auto šliape a ešte má aj štyri kruhy v znaku. Asi preto, že je to olympijské auto, pomyslí si pyšne.
Má za sebou náročný pracovný deň, ráno sa o niečom hlasovalo… O čom to bolo? Zamyslel sa, ale nechal to tak. Nechcelo sa mu čítať tie tliachy na papieri, rýchlo sa nato vykašľal. Hlavne, že potom bola recepcia a na nej samé dobré gurmánske veci. Zadarmo samozrejme. Ako sa len dobre najedol, už sa teší, ako to doma porozpráva žene, že čo všetko dokázal skonzumovať. Aké významné jedlá, ktoré jedia iba celebrity a významní ľudia ako on. Veď je poslanec, nie nejaký dementný občan, pyšne sa usmeje hrdý sám na seba, ako sa dokázal dostať na kandidátku strany, hoci diplomovku celú odpísal a jeho poctiví spolužiaci na výške teraz platia dane, aby sa on mal dobre.

„Toto je super štát,“ povie nahlas sám pre seba a ešte dupne na plyn, veď policajtom už vysvetlí, že kto on je, keby ho zastavili. Aj fúkať odmietne, keďže si dal dobré pivo Hanoneken, či ako sa to švédske pivo volalo. A ešte aj čilské víno si dal, vraj nejaká riocha či čo.. A samozrejme suši, lebo to v televízii jedia všetci herci, herečky a tí celebritovia… To musí byť kurva dobré, keď to všetci žerú, tak aj on si dal. A nie jedno. Už sa teší, ako to žene všetko povie…

…ale zrazu, práve je na trinástom kilometri diaľnice do jeho rodného mesta, začuje zvláštny zvuk. Vychádza odkiaľsi zvnútra, ale nie z auta. Vtom to zacíti. Vychádza to z jeho brucha.
„Ejha,“ povzdychne si prekvapene. „Nejak ma krúti,“ Izidora až nahne dopredu a hneď nato aj dozadu. „Čo to, čo to…?“ vzdychá nešťastne zástupca ľudu, až musí ubrať plyn na svojom olympijskom aute.

Potom to ale na chvíľu prejde. Jaj, dobre je, uľavene si pomyslí. Už som sa zľakol, že tá kombinácia suši, piva, vína a majonézových chlebíčkov uprostred júna narobila galibu… Ani nestihne dokončiť myšlienku a opäť sa mu v bruchu zakrúti ringišpír.
„Ajaj, toto nebude dobré, však sa tu doseriem ako malý chlapec,“ precedí cez zuby tušiac, že to, čo sa pýta von, je viac v stave kvapalnom ako tuhom.
Grrrrrrrrrrr… Črevá sa krútia ako mlynské koleso, poslanecké trenky sa už chystajú prijať vodopád Izidorových myšlienok zo zadnice, tie však neprichádzajú, keďže ctený poslanec statočne drží nielen volant, ale aj inú časť na tele.

Ako je to možné, horúčkovito uvažuje. Veď celebritovia v televízii nikdy nehovorili o tom, že by ich prehnalo od suši. Veď to je štýlové kórejské jedlo, ktoré treba jesť, lebo inak človek nie je „ IN“.
Grrrrr, protestuje brucho. Zrejme s Izidorom nesúhlasia.
Aj tie chlebíčky vyzerali tak dobre, aj to švédske víno a pivo riocha odkiaľsi z Argentíny… Veď kolega Andrej ma ubezpečoval, že treba byť nenásytný a že to pijú všetci a zajedajú to so suši a s kaviárom. Áno, aj kaviár tam bol, odkiaľsi z ruskej Kambodže, aký bol len dobrý, hoci mu nechutil, ale patrí sa, aby som to ako poslanec jedol, lietajú Izidorovi lietajú v hlave myšlienky.

Už ani nevníma, ako šoféruje. Na chvíľu mu napadne, že by zastavil na krajnici a išiel do trávy pri diaľnici, ale hneď mu príde, že diaľnica je už desať rokov v štádiu výstavby a nemá odstavné pruhy. Minule síce v parlamente hlasovali, či investovať do diaľnice a rozšíriť ju o odstavené pruhy, ale radšej to odložili na budúci rok, aby im v tomto vyšlo na odmeny. A Izidor zato mohol ísť do Južnej Afriky a doma sa pochváliť, ako sa kúpal v Pacifiku a poľoval na africké levy. To druhé si samozrejme vymyslel, ale o Pacifiku hovoril do nepríčetnosti.

Grrrr, točia sa vnútornosti a poslanca Izidora zalieva raz studený a raz horúci pot. Košeľu má premočenú, akoby ho niekto oblial tým Hanonekenom, kolená sa mu triasú a ani nevie, ako má pridávať plyn bez toho, aby zafarbil svoje poslanecké trenky na farbu zosunutého bahna.
„Och, ja som si ešte dal aj toho tuniaka.. a džús z toho… toho… oného ovocia, z Južnej Ameriky. Či Afriky? Ja neviem…“ cedí cez zuby, mrmle a cíti slanú chuť vlastného potu v ústach. Pot po ňom steká v potokoch a už cíti, že aj trenky má mokré. Zatiaľ iba od potu, na ostatné sa neodváži ani len pomyslieť.

Diaľnica sa pred ním odvíja ako spomalený film, odstavný pruh nikde, jeden ostrovček, ktorý tam bol na zastavenie, zabral veľký kamión… Doriti, v celej tejto republike sa nie je kde vysr…? nešťastne si pomyslí a už sa chce sám seba opýtať, že kto je zato všetko kurva zodpovedný, ale radšej si kusne do jazyka aj do myšlienky samotnej a nemyslí nato.
Črevá vyhrávajú husársky pochod, Izidor vzdychá bez toho, aby jeho mozog dal príkaz hlasivkám a už ani poriadne pred seba nevidí, keďže oči má zaliate slanou vodou, ktorú získal sám z vlastnej hlavy.
Konečne výjazd z diaľnice smerom k jeho vile! Ej, ako on vyletí z auta hneď ako sa mu otvorí elektrická brána!

Rúbe si to po ceste stodvadsať, hoci tam je sedemdesiatka, ale on na to nedbá. Predbehol áviu, takmer zrámuje oproti idúcu felíciu s troma malými deťmi na palube a to, že dedko na bicykli zletí kvôli jeho myšičkovaniu do priekopy, si ani nevšimne. Dedkovi aspoň zastavila pani na škodovke, aby mu pomohla postaviť sa.
„Papaláš jeden, bodaj by sa do minúty posral jak dzecko,“ vysloví svoju kliatbu napajedený dedko.
Poslanec Izidor to vo svojom olympijskom aute nepočuje, ale zato sa už blíži k domu a teší sa, ako si zasadne na svoj záchod z Nemecka, ktorý kúpil za desať dôchodkov nešťastného dedka na bicykli.
Už zastaví pred bránou svojej luxusnej vily, stlačí tlačidlo na ovládači od brány…

A nič. Kliatba ho dobehla.

Márne Izidor stláča tlačidlo, elektrická brána odmieta poslúchať a črevá už odmietajú držať ten bordel vo svojom vnútri. Izidor s krvavými očami a spoteným celým telom hodí ovládač do rohu auta, zatiahne ručnú brzdu, otvorí dvere a šuchtavými krokmi sa chcel dosta k bráne. Vytiahne kľúče, že si ju otvorí, trasúce prsty ich však neudržia a spadnú na zem.
„Achhhh…“ vzdychne si poslanec tušiac katastrofu. Skusmo sa zohne po kľúče, vyzerá pritom ako prostitútka s prikrátkou sukňou, ktorú nedávno navštívil, ale črevá si v tej chvíli pomyslia, že telo sa ukladá na záchodovú misu z Nemecka, a… popustia.
Izidor chvíľu nič nepočuje, tak mu zaľahlo v ušiach od uvoľneného vnútorného tlaku. Zato však čosi pocíti.
Kliatba sa naplnila.

Dôjde mu, že tie nohavice za veľa „evri“ si už asi nikdy neoblečie. Na trenky ani nepomyslí, tie sa práve utopili ako sny daňového poplatníka o dovolenke pri Balatone po odvedení všetkých poplatkov.
Izidor len rezignovane a nepohnuto stojí pri bránke, kým zo zadnej časti tela mu vyhráva koncert všakovakých zvukov sprevádzaný beštiálnym zápachom ako z kanála odvedľa. Iba Izidor vie, že to nie je z kanála.

Dedko sa medzitým pri ceste pozviecha, poďakuje sa milej pani za pomoc a nasadne na bicykel. Odfrčí smerom domov aj s mrkvou, ktorú si natrhal na svojom malom políčku. Určite bude dobrá pre vnúčatá a vňať s chuťou zožerú zajace. Potom im vymení vodu, vyčistí chlievik a on si dá na večeru dobrý domáci guláš s knedľou, ktorý mu babka iste pripravila. A henten na veľkom aute nech sa hoc aj poserie, dedka to trápiť nebude.
Ani nevedel, akú mal pravdu.